Klenovec je rázovitá obec ležiaca v údolí Veporského Rudohoria. Názov obce je odvodený od stromu klen. Prvé písomné správy o obci pochádzajú z roku 1340 v darovacej listine sedmohradského vojvodu Tomáša. Ďalšia zmienka o Klenovci je z roku 1438, ako časť panstva vojvodu Tomáša v muránskej a rimavskej doline. V 15. storočí obec vystriedala viacerých zemepánov. V roku 1594 až do zrušenia poddanstva bol život predkov pripútaný k rodine Kubínyi. Kubínyiovci mali v Klenovci 3 kúrie, z ktorých posledná stojí aj dnes na nižnom konci obce “Majeri”.

Živá je Jánošíkova tradícia. Jánošík zostal v povedomí obyvateľov Klenovca aj v miestnych názvoch ako je “Jánošíkova skala” na Vepri. Podľa súdneho spisu s Jánošíkovou výpoveďou bol liptovskými hajdúchmi v roku 1713 zlapaný práve v Klenovci. Z Klenovca pochádzal aj člen Jánošíkovej družiny – Uhorčík.

V Klenovci boli aj tzv. menší zemepáni – kurtanemeši – krátki zemania. Patrila k nim rodina Moravčíkovcov, ich kúria bola postavená v “Kapustniciach”. V ich dome sa tajne stretli “traja gemerskí sokoli” – Štefan Marko-Daxner, Janko Francisci – Rimavský a Michal Bakulíni. V 19. storočí bol Klenovec najväčšou obcou Gemera a Malohontu. Roku 1852 cisár František I. povýšil Klenovec na mesto.

Pôvodní obyvatelia boli Nemci, konkrétne baníci a miestni zemania. Počas valaskej kolonizácie prišli do Klenovca valasi, ktorí poznamenali charakter domáceho obyvateľstva. V roku 1848 sa tu usadili “vrchovci”, ktorí hovorili goralským nárečím, nazývali ich aj Poliakmi, pochádzali zo slovensko-poľského pohraničia. V minulosti sa obyvatelia venovali poľnohospodárstvu – chovu dobytka a oviec, uhliarstvu, súkenníctvu, výrobe železa, páleniu vápna a drevorubačstvu. Klenovec patril počas Slovenského národného povstania k hlavným strediskám protifašistického odboja, čo dnes pripomína pomník padlým na námestí a viaceré pomníky na lazoch a okolitých horách. Obyvatelia sa zúčastnili bojov v partizánskom zväzku Chruščov a jeho oddielov.

Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky v Klenovci patrí klasicistický evanjelický kostol so samostatnou zvonicou z roku 1787. Z architektonického hľadiska je zaujímavá modlitebňa Bratskej jednoty baptistov z 20. storočia. Klenovec je tiež rodiskom, resp. pôsobiskom významných osobností kultúrneho, vedeckého i politického života.


(zdroj: www.klenovec.sk